História Serede – osobnosti – udalosti – september

História     Mária Diková, Mestské múzeum v Seredi    

Dňa 7. 9. 1940 sa vo Veľkom Borovom v okrese Liptovský Mikuláš narodil metalurg, učiteľ Alojz Glončák (zomrel 23. 7. 1981 v Seredi). Do r. 1957 študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Seredi, v r. 1957 – 1963 na Strojníckej fakulte VŠT v Košiciach, Ing., r. 1979 CSc. V r. 1963 – 1977 prednášal na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave (Katedra fyzikálnej metalurgie), od r. 1977 profesor Strednej priemyselnej školy chemickej v Šali. Autor štúdií o fyzikálnej metalurgii a medzných stavoch materiálov, publikovaných v odbornej tlači a zborníkoch  Strojníckej fakulty SVŠT.

 

Dňa 11. 9. 1924 sa v Kľačanoch v okrese Trnava narodil Štefan Andrášik (zomrel 20. 9. 1983 v Seredi), riaditeľ Niklovej huty v Seredi. Ako vojak trnavskej posádky sa zúčastnil v r. 1944 Slovenského národného povstania. V r. 1955 – 1960 bol podnikovým riaditeľom Závodu SNP v Žiari nad Hronom a od r. 1960 Niklovej huty v Seredi. Bol spoluorganizátorom modernej farebnej metalurgie na Slovensku a priekopníkom inovácie výroby hliníka a jeho produktov. V roku 1961 sa stal spoluzakladateľom Niklovej huty v Seredi.

 

Dňa 17. 9. 1924 sa v Seredi narodil biológ, publicista doc. Ing. Erich Minárik CSc.  Od r. 1950 pôsobil ako pracovník Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho v Bratislave, od r. 1972 vedúci technologického oddelenia. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa zameriaval na oblasť mikrobiológie a biochémie vína, ekológiu kvasiniek. Člen medzinárodných komisií a svetovej vinárskej organizácie OIV. Autor troch odborných príručiek, 150 vedeckých a odborných prác publikovaných v domácich i zahraničných odborných časopisoch.

 

Dňa 19. 9. 1715 sa narodil krajinský hodnostár, gróf  František Esterházy, príslušník fraknóovskej vetvy šľachtického rodu Esterházyovcov a zakladateľ tzv. bernolákovskej (čeklískej) vetvy rodu, miestodržiteľský radca, prísediaci sedmipanskej tabule , skutočný tajný radca, kráľovský komorník, taverník, gen. poľný maršal a veliaci gen. zadunajských vojsk, mošonský župan, uhorský kancelár, chorvátsky bán. Po otcovi zdedil šintavské panstvo. Na svojich panstvách podporoval zakladanie manufaktúr. Vyznamenaný veľkrížom Radu sv. Štefana.

 

Dňa 23. 9. 1922 sa v Leopoldove narodil učiteľ, dirigent spevokolu Zvon Mgr. Viliam Karmažin.

Po skončení štúdia na meštianskej škole študuje na gymnáziu v Hlohovci a Trnave, kde r. 1944 maturoval. Počas štúdia na vysokej škole v Bratislave dochádza pravidelne do Serede, kde vedie spevokol Zvon. Hudobné vzdelanie si prehlboval na početných dirigentských školeniach, organizovaných Ústredím slovenských speváckych zborov pri Matici slovenskej v Martine a získal diplom zbormajstra. Počas štúdia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského píše skladbu „Chanson de souvenir“ pre violončelo a klavír ako študijnú prácu u prof. Dušana Martinčeka.

Pod jeho vedením spevokol Zvon dosiahol významné postavenie medzi vokálnymi telesami a stal sa popredným interpretom slovenskej i zahraničnej zborovej tvorby. Ako dirigent zboru  pôsobí už 70 rokov. V histórii zborov na Slovensku je uvádzaný ako najstarší žijúci aktívny dirigent na Slovensku. Je držiteľom viacerých ocenení za zásluhy v oblasti kultúry na Slovensku. V septembri oslávi už svoje 90. narodeniny. 

 

Pred 55 rokmi bol v Seredi založený Detský spevácky zbor pri Osemročnej strednej škole v Seredi na Malinovského ulici (dnes Ul. M. R. Štefánika). Založil ho učiteľ hudobnej výchovy Ervín Blažek a zbor viedol 10 rokov ( 1957 – 1967). Od r. 1964,  po vzniku ZDŠ na Komenského ulici pôsobil zbor pri tejto škole, pravidelne sa zúčastňoval na okresných a krajských súťažiach spevu. V roku 1967 sa zbor zúčastnil Krajského festivalu detských a mládežníckych zborov v Trenčianskych Tepliciach, kde získal 3. miesto spomedzi 12 zborov. Od roku 1968 do roku 1983 viedol Detský spevácky zbor

Mgr. Viliam Karmažin, dirigent a umelecký vedúci spevokolu Zvon.