Prešiel rok
Prešiel rok
Vlastník internetových novín SeredOnLine.sk Miloš Majko uverejnil 3. júla 2020 článok pod názvom Minister Budaj v Seredi ocenil prácu aktivistov. V ňom napísal:
Sereď / “Čierny prach, všade prenikajúci, mastný, karcinogénny. Vetry ho ženu do krajiny, na polia aj na Sered. Ostal po Niklovej huti.” – napísal dnes v podvečer na svoj FB profil Minister životného prostredia Ján Budaj, po návšteve skládky lúženca v Seredi.
Materiál pripravujeme.
.......................................................................................................................................
Miloš Majko sľúbil nejaký materiál. Predpokladám o lúženci. Žiaľ do 2. augusta 2021 zverejnený nebol žiadny. Prečo? Po prečítaní tohto článku každý pochopí. Chýbajú M. Majkovi informácie? Asi nie, veď na Ministerstvo životného prostredia chodí , a s ministrom životného prostredia sa pravidelne stretáva. Tak tomu donedávna aspoň bolo. Problém bude skôr v tom, že M. Majko žiadnu pozitívnu informáciu o tom, čo konkrétne minister a ľudia jeho ministerstva pre likvidáciu skládky luženca za rok urobili, nemá!
A teraz pekne krok za krokom.
28.9. 2020 sa minister Ján Budaj v zázname (vid. https://www.youtube.com/watch?v=mlrboJMC_q4 )
vyjadril na kameru takto: „ Budem sa pýtať Inšpekcie životného prostredia nášho právneho oddelenia ako ďalej postupovať voči správcom alebo majiteľom skládky. Nie je možné, aby bola otvorená na ľubovoľnom počte. V poriadku ak je tu povolenie ťažby, tak nech sa odohráva ťažba, a vôbec nie je potrebné, aby z toho bolo také množstvo prachu. Je trestuhodné, že doteraz Inšpekcia životného prostredia nemala aktívny plán sanácie tejto skládky, však trebárs máme nástroje aj pokuty a máme aj nástroje rozhodnutia. Rozhodnutia ministerstva, alebo rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia no a potom nad tým všetkým samozrejme zákon, ktorý je na úrovni ústavného zákona o ochrane zdravia a o ochrane životného prostredia.“
Po obhliadke skládky sa minister vyjadril, že občania majú právo na zdravé životné prostredie a dodal: “V žiadnom prípade sa nemožno k tejto skládke chovať ako doteraz. Budem sa snažiť, aby táto prax skončila.“ Na záver poďakoval za pozvanie a povedal, že k povinnostiam politika patria aj takéto návštevy a nechodiť iba tam, kde sú pekné miesta.
Od návštevy Jána Budaja a jeho pobytu na skládke 6,58 mil. ton polymetalického prachu zvaného luženec uplynul 4. 7. 2021 celý rok.
Citujem zo správy TASR z 3. júla 2020 uverejnenej pod názvom „V prípade Vlčích hôr, ktoré uloženým nebezpečným odpadom a jeho únikom do životného prostredia bezprostredne ohrozujú kvalitu života obyvateľov okolia“:
Hlohovec/Sereď 3. júla (TASR) – Miesta dvoch environmentálnych záťaží v Trnavskom kraji, ktoré patria k najväčším na Slovensku, navštívil v piatok minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). V sprievode predsedu Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) Jozefa Viskupiča a primátora Hlohovca Miroslava Kollára sa zoznámil s problematikou skládky nebezpečného odpadu Vlčie hory. S primátorom Serede Martinom Tomčányim a starostom Dolnej Stredy Ľubošom Šúrym si pozrel skládku lúženca po bývalej Niklovej hute.
"Obidva problémy budeme riešiť v najbližších mesiacoch," povedal minister. V prípade Vlčích hôr, ktoré uloženým nebezpečným odpadom a jeho únikom do životného prostredia bezprostredne ohrozujú kvalitu života obyvateľov okolia, je najdôležitejšou a akútnou otázkou identifikovať ich vlastníka. "Následne musí prísť k ich okamžitému odstráneniu," povedal Budaj. Kauza nelegálneho a nebezpečného odpadu na Vlčích horách sa ťahá už viac ako desaťročia, pred dvoma rokmi na nich niekoľko mesiacov zasahovala polícia s pracovníkmi kontrolných chemických laboratórií sekcie krízového riadenia ministerstva vnútra.
Skládka lúženca v Seredi je rovnako v súkromnom vlastníctve. Po prehliadke minister konštatoval, že je neprípustné, aby skládka, na ktorej je povolená ťažba, bola otvorená tak, ako je v súčasnosti. Jemný prach z nej sa dostáva do ovzdušia až do vzdialenosti 50 kilometrov a ovplyvňuje zdravie obyvateľov. "Budem sa pýtať inšpekcie životného prostredia, ako postupovať," uviedol minister. Dodal, že by to bola zlá vizitka, keby si štát nevedel poradiť s ohrozovaním zdravia občanov. Predseda TTSK informoval v tejto súvislosti o iniciatíve investora z bezprostredného susedstva huty, ktorý by mohol pomôcť skládku prekryť odpadom, ktorý vzniká pri čistení repy. Poznámka na okraj. Už pred mnohými rokmi bol zeminou zavezený povrch zhruba 1/3 skládky.
V záujme riešenia problému vznikli dve petičné akcie. Jedna v novembri 2020, druhá vo februári 2021. Obidve žiadajú o dôsledný monitoring skládky a environmentálne schodné riešenie. Michal Tóth zo združenia Priatelia Zeme uviedol, že podľa ich výpočtu pri tempe 50 odvezených železničných vagónov za deň by likvidácia skládky trvala 15 rokov.
"Aktívni občania môžu pomôcť vyriešiť problémy, pred ktorými všetci pchali 30 rokov hlavu do piesku. Často, keď ideme proti odpadom a environmentálnym skládkam, ideme proti silným záujmom a pripraveným kšeftom. A môžeme to dosiahnuť, len keď nám občania prejavia podporu," doplnil minister.
"Obidva problémy budeme riešiť v najbližších mesiacoch," povedal minister. V prípade Vlčích hôr, ktoré uloženým nebezpečným odpadom a jeho únikom do životného prostredia bezprostredne ohrozujú kvalitu života obyvateľov okolia, je najdôležitejšou a akútnou otázkou identifikovať ich vlastníka. "Následne musí prísť k ich okamžitému odstráneniu," povedal Budaj. Kauza nelegálneho a nebezpečného odpadu na Vlčích horách sa ťahá už viac ako desaťročia, pred dvoma rokmi na nich niekoľko mesiacov zasahovala polícia s pracovníkmi kontrolných chemických laboratórií sekcie krízového riadenia ministerstva vnútra.
Skládka lúženca v Seredi je rovnako v súkromnom vlastníctve. Po prehliadke minister konštatoval, že je neprípustné, aby skládka, na ktorej je povolená ťažba, bola otvorená tak, ako je v súčasnosti. Jemný prach z nej sa dostáva do ovzdušia až do vzdialenosti 50 kilometrov a ovplyvňuje zdravie obyvateľov. "Budem sa pýtať inšpekcie životného prostredia, ako postupovať," uviedol minister. Dodal, že by to bola zlá vizitka, keby si štát nevedel poradiť s ohrozovaním zdravia občanov. Predseda TTSK informoval v tejto súvislosti o iniciatíve investora z bezprostredného susedstva huty, ktorý by mohol pomôcť skládku prekryť odpadom, ktorý vzniká pri čistení repy. Poznámka na okraj. Už pred mnohými rokmi bol zeminou zavezený povrch zhruba 1/3 skládky.
V záujme riešenia problému vznikli dve petičné akcie. Jedna v novembri 2020, druhá vo februári 2021. Obidve žiadajú o dôsledný monitoring skládky a environmentálne schodné riešenie. Michal Tóth zo združenia Priatelia Zeme uviedol, že podľa ich výpočtu pri tempe 50 odvezených železničných vagónov za deň by likvidácia skládky trvala 15 rokov.
"Aktívni občania môžu pomôcť vyriešiť problémy, pred ktorými všetci pchali 30 rokov hlavu do piesku. Často, keď ideme proti odpadom a environmentálnym skládkam, ideme proti silným záujmom a pripraveným kšeftom. A môžeme to dosiahnuť, len keď nám občania prejavia podporu," doplnil minister.
K tomuto tvrdeniu ministra mám vážnu výhradu. Lebo ak sú rozhodnutia ministerstva závislé na podpore občanov, na akom princípe prijíma vláda rozhodnutia, ktoré podporu občanov nemajú?
Na body zatiaľ u ministra vyhrávajú preukázateľne iba vlci a medvede. V mene desať tisícok polymetalickým prachom ohrozovaných obyvateľov Serede a okolia sa pýtam:
Aký bude postup ministerstva voči správcovi a majiteľovi skládky?
Aký aktívny plán sanácie tejto skládky lúženca navrhli pracovníci Inšpekcie životného prostredia?
Kedy začne minister životného prostredia a pracovníci jeho rezortu riešiť skládku lúženca?
Vie si naozaj štát poradiť s ohrozovaním zdravia občanov?
Pýtam sa tak preto, lebo pán minister Ján Budaj po roku od svojich vyhlásení žiadne kroky k ochrane Seredčanov a širokého okolia pred tonami čierneho prachu nepreukázal.
V mene dotknutých obyvateľov tvrdím, že tlak na vlastníkov lúženca musí vyvíjať najmä vláda SR. Tu sú argumenty:
Vznik Niklovej huty v Seredi v r. 1963 a jej činnosť do r. 1993 bolo politickým rozhodnutím štátu. Po zmene pomerov v roku 1989 a v nasledujúcich tridsiatich rokoch žiadna z doterajších vlád nedokázala prijať rozhodnutia a vykonať také zmeny, aby hriechy minulosti, spočívajúce v zakopaných i odkrytých ložiskách odpadov, začala efektívne riešiť. Lúženec sa v roku 1994 dostal do súkromných rúk za smiešnych 67 200 Slovenských korún. Zmluvu o výhradnom predaji lúženca uzatváral za Niklovú hutu, štátny podnik v likvidácii likvidátor Ing. Bohuslav Šmíd. Prvý majiteľ skládky sa zaviazal v zmluve s Fondom národného majetku zlikvidovať haldu do 15 rokov, teda do roku 2009. Výsledok tak ako aj v prípadoch iných privatizačných rozhodnutí (vždy to boli iba rozhodnutia vlád SR) sa podpísal na pretrvaní skládky do dnešných dní. Dnes ju vlastní v poradí siedma spoločnosť s tým istým konateľom ako v minulosti.
Štátu sa z likvidácie Niklovky niečo ušlo. Obyvateľom Serede a okolia nič.
Podnik vstupoval do likvidácie s aktívami v účtovnej hodnote 675,5 milióna SK. Skutočné tržby za ich predaj k 31. decembru 1996 dosiahli 225,6 milióna SK. Na likvidáciu lúženca nešla ani koruna. Veď načo aj, keď sa ho štát elegantne a hlavne (Hurá!) podľa zákona zbavil predajom? Macošský vzťah vlády nielen tej terajšej, ale aj všetkých ostatných k svojim živiteľom preto nemôžem označiť inak ako uplatňovanie metódy: My rozhodneme a vy sa starajte!
