Vandali ničia spoločný majetok s tichou podporou zákona
Vandali ničia spoločný majetok s tichou podporou zákona
Slovo vandalizmus označujúci bezohľadné a surové ničenie pamiatok, umeleckých hodnôt, či iných výtvorov je odvodené od pomenovania východogermánskeho kmeňa Vandalov. Ich existencia je datovaná zhruba od 100 rokov pred Kristom. Táto psychická porucha je rozšírená po celom svete a majú ju aj niektorí obyvatelia nášho mesta. Sporadicky sa prejavujú konaním, ktoré každý slušný človek odcudzuje, ale to je asi tak všetko, čo väčšina ľudí, ktorí si vážia prácu iných, proti tým hlúposťou postihnutým môže robiť. V utorok 22. februára 2022 som pri chodníku na Námestí slobody zbadal, že niekto rovnako silný ako sprostý, vytrhol stojan na bicykle pred predajňou Second hand zo zámkovej dlažby.
O poškodení majetku mesta som mailom informoval konateľa Správy majetku mesta Sereď, s.r.o., V stredu 23. 2 2022 niekoľko minút po 8. hodine ráno ma pracovník SMS s.r.o. informoval, že stojan je už osadený na svojom mieste.
Nuž podarilo sa. Vďaka rýchlej reakcii konateľa a pracovitým rukám jeho pracovníka ostali na dlažbe po čine neznámeho primitíva iba malé stopy. V tom slove „neznámeho“ myslím, tkvie aj náš problém. Ak by totiž bolo meno páchateľa aj známe, nie je možné ho zverejniť. Normálne zmýšľajúcemu človeku je ťažké pochopiť, prečo práve meno páchateľa nemôže poznať jeho okolie. Kladiem si otázku prečo zákon duševne nevyrovnanému a hlúpemu jednotlivcovi priznáva právo na ochranu jeho osobnosti. (Vid občiansky zákonník § 11- Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.) O akej občianskej cti alebo ľudskej dôstojnosti sa v tomto prípade dá uvažovať? Vychádza mi z toho iba jedno. Pri takejto ochrane vandalov sa vôbec nemusíme obávať, že sa prejavy vandalizmu stanú zriedkavosťou. Dedina mala kedysi svoj nepísaný spoločenský poriadok. Každý každého poznal, o prekročení spoločenských pravidiel sa všetci rýchlo dozvedeli. A ten, kto niečo pohnojil, mal o hanbu postarané. No a cestou z krčmy sa mu možno ušlo aj čosi na chrbát. Dnes si na rozdiel od zastaralých dedinských móresov užívame výdobytky veľkej osobnej slobody. Tak nám treba.
