Nepoznanie problému znamená nezáujem na jeho riešení

Nepoznanie problému znamená nezáujem na jeho riešení

Mestský úrad     Ľubomír Veselický    
Najprv niečo zo správ TASR.

V Egypte v nedeľu (6. novembra 2022) otvorili tohtoročnú klimatickú konferenciu OSN. Rozhovory zástupcov vyše 190 krajín zatieňuje geopolitické napätie a rad prelínajúcich sa kríz, čo znižuje očakávania prelomových výsledkov v boji proti globálnemu otepľovaniu. Svet musí do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 45 percent, aby globálne otepľovanie nepresiahlo 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s koncom 19. storočia. Vedci varujú, že nárast teplôt nad túto hranicu by znamenal kolaps ekosystémov a nezvratné zmeny klimatického systému.  

Malá poznámka:  Len či už nie je na riešenia  neskoro. Pamätáte aký “úspešný“ bol Kjótsky protokol prijatý 11. 12. 1997?

Čistota  ovzdušia a  životného prostredia  je  témou,  ktorá zaujíma viac menej  iba zanietených enviromentalistov, hoci  exhaláty a odpady z rôznych technológií  výroby ako  likvidátory života rastlín a živočíchov vrátane ľudí, stále nie sú vnímané ako hrozba číslo jedna pre celú planétu.
Prečo ten nezáujem? Kto nepozná, ten nevie.  Jednou z ciest je maximálna osveta a výchova všetkých ľudí.

Škola robí čo vie. Envirovýchova je na základných školách predmet voliteľný  a podklady si vyučujúci  zháňajú  väčšinou z dostupných   portálov na internete. Podľa slov riaditeľky ZŠ Jana Amosa Komenského v Seredi Paulíny  Krivosudskej citujem: „Školy implementujú do osnov všetkých predmetov prierezovú tému environmentálna výchova. Environmentálne témy sa nachádzajú čiastočne  v prírodovede či biológie, ale nakoľko sa problematike nevenuje dostatočná pozornosť, niektoré školy si z disponibilných hodín vytvárajú predmety s environmentálnym zameraním napr. ekológia.“

Zdrojom kvalitných a fundovaných informácií pre laickú verejnosť bol ešte nedávno Enviromagazín. – odborno-náučný časopis o životnom prostredí, ktorý vydávalo Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská agentúra životného prostredia. Vychádzal šesťkrát ročne.  Dnes je to minulosť.
Preto som  10. 8. 2022 poslal list ministrovi životného prostredia, v ktorom som sa ho pýtal kto o zrušení Enviromagazínu rozhodol a ako ho zdôvodnil.
Po urgencii bezmála trojmesačného  ticha som  v piatok 4. 11. 2022 dostal  e-mailom odpoveď v tomto znení:

Vážený pán Veselický,

oddeleniu komunikácie Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) bol dňa 10.8.2022 osobne doručený Váš list č. 23132/2022, v ktorom sa obraciate na pána ministra Budaja s dvoma otázkami týkajúcimi sa časopisu Enviromagazín. Váš list nebol oddelením komunikácie vyhodnotený ako žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z.  

K Vašim otázkam si MŽP SR dovoľuje uviesť nasledovné:
 
1.       Kto rozhodol o zrušení vydávania Enviromagazínu?
Vydávanie časopisu bolo pozastavené listom ministra životného adresovaného generálnemu riaditeľovi Slovenskej agentúry životného prostredia dňa 18.5.2021.  
 
2.       Kto a ako zrušenie vydávania Enviromagazínu zdôvodnil?
Dôvodom pozastavenia vydávania časopisu bolo plánované nahradenie tohto tlačeného periodika webovým portálom, a to s primárnym cieľom všeobecne eliminovať spotrebu papiera a tým postupne znižovať negatívny dopad na životné prostredie.  
Verím, že Vám táto odpoveď dostatočne zodpovedala obe Vaše otázky.
 
Prajem Vám príjemný víkend a ostávam
S pozdravom   
Bc. Martin Kratkoczky, BSBA
 
Nech mi je odpustená moja naivita. Domnieval som sa že práve minister životného prostredia  by mal mať v tomto štáte najväčší záujem na informovaní obyvateľov Slovenska o  dôležitosti ochrany  životného prostredia. Zrušenie Enviromagazínu zdôvodnené šetrením papiera považujem za šetrenie na nepravom mieste. Najmä v čase, keď skoro denne vyberám zo schránky propagačné letáky obchodných reťazcov  a územie Slovenska opúšťajú stovky kubíkov  dreva z našich lesov.                                                                
 
Príloha: list ministrovi Budajovi
Nepoznanie problému znamená nezáujem na jeho riešení