Koncert Eamonna McCormacka v Seredi - Bluesrocková lavína v DKaffe

V sobotu 11. mája 2024 bol pekný slnečný deň, no večer bol pre mňa ešte krajší: zašla som totiž do seredskej kultúrnej kaviarne DKaffe na koncert írskeho bluesrockového gitaristu, speváka a autora piesní Eamonna McCormacka. Už predtým som si vypočula na internete jeho najnovší album a bola som veľmi zvedavá na živé vystúpenie.

            Koncert v DKaffe bol súčasťou doteraz najväčšieho európskeho turné Eamonna McCormacka, počas ktorého vystúpi v tridsiatich krajinách. Hudobníci hrajú ako power trio: Eamonn McCormack – gitary, spev, ústna harmonika, Edgar Karg – basová gitara, foot-keys a Alex Wenz – bicie nástroje.

Riaditeľ Domu kultúry v Seredi Mgr. František Čavojský pred podujatím v DKaffe, ktoré ponúka miesto pre skvelú hudbu v priestoroch ozdobených obrazmi starej Serede, zdôraznil, že verí, že bude dobrá atmosféra. Čo nasledovalo, však prevýšilo všetky moje očakávania.

Po mohutnom hudobnom intre sme boli katapultovaní do bluesrockového neba. Trio hralo majstrovsky, s chuťou a dravo pod vedením charizmatického lídra. Všetky piesne, rýchle i pomalšie, boli prívalom ohromnej energie a emócií. Veľkú pozornosť pútal bubeník, ktorý bubnoval tak oduševnene, akoby nebol z tohto sveta. Hudobná chémia medzi členmi kapely fungovala na jednotku. Obecenstvo hráčske finesy ocenilo a odmieňalo ich búrlivým potleskom. Eamonn McCormack počas dlhého koncertu s ľahkosťou striedal štyri gitary, výborne sóloval a  jeho poriadny rockový hlas bol neúnavný ako jeho prsty. Zazneli i mnohé piesne z jeho najnovšieho eponymného albumu ako Lady Lindy (o Amelii Earhart, prvej pilotke, ktorá preletela Atlantický oceán), Rock´n´Roll Boogie Shoes (o radosti zo života naplno), Hats Off To Lemmy (pocta zosnulému Lemmymu Kilmisterovi z kapely Motörhead) či Living Hell (o temných stránkach sveta, ako násilie a drogy). Líder kapely sa tak predstavil aj ako nadaný autor piesní. Svoje sóla často prišiel zahrať dopredu pred obecenstvo, no to nebolo všetko. Počas temperamentnej piesne B. B. Kinga Rock Me Baby vošiel medzi obecenstvo, postavil sa na prázdnu stoličku a hodnú chvíľu slajdoval na strunách gitary skleneným pohárom, ktorý si predtým akoby náhodou vzal zo zvukárovho stola. Následne, stále stojac na stoličke, spieval a poslucháčov roztlieskal do rytmu. Počas ďalšej vypaľovačky Rock´n´roll Medley zazneli nielen sóla všetkých členov tria, ale aj spev obecenstva. Kým rytmika si približne po polovici koncertu dopriala prestávku, líder sa posadil na stoličku pred obecenstvo a zaspieval ďalšie dve piesne zo svojho najnovšieho albumu: Living In The Now a The Magic Of Slieve League, pričom sa sprevádzal na akustickej dvanásťstrunovej gitare a na ústnej harmonike. Ukázal tak svoju inú, folkovejšiu tvár. Keďže sa jasajúci poslucháči dožadovali ďalšej hudby, na pódium znova prišlo celé power trio a nasledovali piesne The Great Famine (o veľkom hladomore v Írsku v rokoch 1845 – 1852), Angel Of Love (nádej na záchranu ľudstva na pokraji jadrovej vojny), Letter To My Son (rady do života malému synovi) a iné. Nechýbala inštrumentálka Mystica, ktorú Eamonn McCormack kedysi nahral s Janom Akkermanom, bývalým členom holandskej kapely Focus, a pieseň Falsely Accused (tá pre zmenu vzišla zo spolupráce s Rorym Gallagherom a Eamonn McCormack v nej predviedol divoké slajdovanie s kovovým bottleneckom). Nikoho neprekvapilo, že koncert vyústil do standing ovation a keď sme si mysleli, že už je definitívny koniec, hudobníci sa s nami ešte rozlúčili piesňou Chucka Berryho Johnny B. Goode, počas ktorej líder tria predviedol aj hru s gitarou za hlavou. Standing ovation sa zopakovalo.

Atmosféra teda napokon nebola dobrá, ale vynikajúca. Pochopili sme, prečo je Eamonn McCormack považovaný za jedného z najlepších súčasných írskych bluesrockových umelcov. Samozrejme, k tomu patrí aj talent vybrať si výborných spoluhráčov. Myslím si, že opäť boli na koncerte v DKaffe nadšení všetci ľudia, ktorí prišli. Veď bluesrockovú lavínu nezažije človek v Seredi každý deň.