Stopa seredských ženistov v československej kinematografii

K 30. výročiu oslobodenia v roku 1975 natočil režisér Jozef Medveď dvojdielny farebný televízny film Brána k domovu, ktorý zobrazuje udalosti Karpatsko-duklianskej operácie.Pripomeňme si, že od roku 1950 do roku 1993 bol 6. október oslavovaný ako Deň Československej ľudovej armády, kedy sa vo vojenských posádkach konali slávnostné nástupy, odovzdávali sa vyznamenania a čítali rozkazy o povýšení do vyšších vojenských hodností. Sviatok pripomínal 6. október 1944, kedy v Duklianskom priesmyku vstúpila na územie predmníchovskej Československej republiky prieskumná hliadka vedená čatárom Rudolfom Nebeljakom ako prvá jednotka 1. československého armádneho zboru, a začalo sa oslobodzovanie Československa. Po vzniku Slovenskej republiky 1. januára 1993 sa rozhodli poslanci Národnej rady SR (NR SR) zaradiť 6. október medzi pamätné dni Slovenskej republiky ako Deň obetí Dukly. 24. novembra 2015 rozhodli poslanci NR SR o zmene jeho názvu na Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Autori scenára filmu Brána k domovu Otakar Brůna, Vlastimil Kožnár a Mária Lúčanovása snažili ukázať vojenskú disciplínu a presvedčenie vojakov 1. československého armádneho zboru, ktoré ich viedlo k tomu, aby všetky svoje sily venovali boju za slobodu svojej vlasti. Vo filme okrem hercov pražských, brnianskych a bratislavských divadiel účinkovali príslušníci Československej ľudovej armády a herci Mosfilmu či východonemeckej DEFY, pričom postavy veliteľa 1. československého armádneho zboru generála Ludvíka Svobodu sa zhostil Ladislav Chudík. V druhej časti filmu sa odohráva scéna, v ktorej československí vojaci po moste prekonávajú vodnú prekážku a dobývajú bunker obsadený Nemcami. Pre túto scénu dostal 6. ženijný pluk úlohu postaviť od 11. do 15. novembra 1974vo Vojenskom výcvikovom priestore Turecký vrch drevený most. Stavbu riadil pplk. Ignác Fojtík, čate 27 vojakov a poddôstojníkov z 1. roty 1. ženijného práporu velil ppor. Miroslav Lichtneker, jednotka bola vybavená dvomi nákladnými automobilmi Tatra T-138, jedným Tatra T-111 a Praga V3S, elektrocentrálou EC 15KVA a motorovou pílou JMP-50 od 8. prevádzkového práporu, ktorý sídlil v kasárňach na Váhu. 

 

Stavba mosta pre film Brána k domovu nebola prvým príspevkom seredských ženistov k rozvoju kinematografie. V roku 1972 sa režisér Ján Lacko inšpiroval poviedkou Ivana Bukovčana a natočil filmovú drámu Človek na moste,uvedenú do kín v septembri 1972. Film zobrazuje príbeh mladého učiteľa z podhorskej dedinky v čase Slovenského národného povstania, ktorý sa dozvie o chystanej partizánskej akcii a po jej skončení odmietne okupantom prezradiť páchateľa. Hlavné postavy dedinského učiteľa a nemeckého veliteľa stelesnili Ivan Mistrík a Leopold Haverl. Keďže záverečné scény filmu sa odohrávajú na moste, Československý štátny film požiadal o pomoc velenie Československej ľudovej armády. 6. ženijný pluk v Seredi bol poverený vybudovaním vhodného mosta cez rieku Hron vRudne nad Hronom. Most postavilo 18. marca 1972s využitím strednej mostovej súpravy v rámci pracovnejvýpomoci 30 vojakov 1. ženijného práporu pod velením veliteľa 1. ženijného práporu mjr. Jiřího Bártu. Stavby mosta sa zúčastnil aj veliteľ pontónovej roty 1. ženijného práporu npor. Rudolf Tóth a zástupca veliteľa 6. ženijného pluku pre technické veci pplk. Ing. Július Humaj.

 

Najväčšiu stopu v kinematografii však zanechali vojaci zo Serede pri natáčaní štvordielneho výpravného filmu s pracovným názvom Komunisti, ktorý bol do kín uvedený pod názvom Vojaci slobody. Film na pozadí vojenských operáciíopisuje odbojové hnutia v rôznych štátoch počas 2. svetovej vojny, medzi nimi prípravu a vypuknutie Slovenského národného povstania, ako aj priebeh Karpatsko-duklianskej operácie. Jeho režisér Jurij Ozerov je známy aj ako tvorca päťdielnej historickej epopeje Oslobodenie, ktorá zachytávavojenské operácie Červenej armády v boji proti hitlerovskému Nemecku. Na vzniku filmu sa podieľali všetky významné filmové štúdiá vtedajšieho východného bloku (Filmové studioBarrandov, Mosfilm, Štúdio hraných filmov Bratislava, PRF Zespoły Filmowe, DEFA, Mafilm, Studija za igralni filmiSofija, Romania film Bucuresti). Československá časť sa natáčala od 29. augusta 1974 do 15. apríla 1975 v Bratislave, Vajnoroch, Banskej Bystrici, Martine, Čremošnom, Sáse - Pliešovciach, Ružomberku, Liptovskej Osade, Mošovciach, Vrátnej doline a Strečnianskom hrade. Postavu veliteľa 1. československého armádneho zboru generála LudvíkaSvobodu opäť hral Ladislav Chudík. Slávnostná premiéra prvého a druhého dielu sa uskutočnila 29. – 30. augusta 1977 v kine Alfa v Prahe, v televíznom vysielaní 2. a 9. decembra1977. Na natáčaní sa zúčastnili jednotky piatich armád — sovietskej, československej, poľskej, bulharskej a rumunskej.Hlavným vojenským poradcom bol armádny generál Sergej Matvejevič Štemenko, bývalý náčelník generálneho štábu Sovietskej armády a náčelník štábu spojených ozbrojených síl krajín Varšavskej zmluvy. Za Československú ľudovú armádu bol vojenským poradcom náčelník oddelenia bojovej prípravy Východného vojenského okruhu generálmajor Pavel Figuš, jedným z poradcov bol aj rodák zo Serede historik Viliam Plevza. Súčasťou filmového štábu bolo päť vlakových súprav s najrôznejším vojenským materiálom, ako tanky T-34,raketomet Kaťuša, celý jazdecký pluk a rad ďalších dobových zbraní a dopravnej techniky. ČSĽA poskytla pri výrobe tohto filmu v rokoch 1974 - 1976 celkovo 3000 vojakov, ktorí napríklad predstavovali povstaleckú armádu počas SNP, a okrem inej techniky aj 8 obrnených transportérov OT-810.Zo 6. ženijného pluku Sereď sa natáčania v septembri 1974 zúčastnil veľký počet vojakov z povolania aj v základnej službe, medzi nimi pplk. Ing. Juraj Dykij, mjr. František Gazdarica, kpt. Anton Janča, mjr. Jozef Mankovecký, mjr. Ján Földeši, ppor. Vladimír Gígel, npor. Pavol Haško, pplk. Ignác Fojtík, ppor. Miroslav Lichtneker, práp. Jozef Šidlík, ppor. Zdeněk Pechr, pplk. Ondrej Blažek, npor. Ferdinand Kompas, ppor. Eugen Csoka, pplk. Július Zvodár, por. Ing. Ján Kohout, por. Ing. Vladimír Priščák, ppor. Karol Hlavatý, npráp. Ladislav Hupka, mjr. Jozef Bátora, mjr. Alojz Vyskup, ppor. Josef Mudroch, ppor. Marián Geffert, npor. Miroslav Mierny, ppor. Milan Galgóci, ppor. Štefan Klembara, rtn. František Mlejnek, pplk. Milan Brída, mjr. František Križan, npor. Viliam Szabo, npor. Stanislav Chlebo, kpt. Jozef Blaškovič, práp. František Forró, práp. Emil Psotka, práp. Vincent Varga, ppor. Ján Strelka, rtm. Ján Pavlík, ppor. František Bobál, npor. Karol Cigna, kpt. Ján Štefka, por. Vojtech Ďuriš, práp. Michal Čmarada. Slovenská filmová tvorba Bratislava vyslovila pplk. Ing. Jurajovi Dykijovi prostredníctvom veliteľa Východného vojenského okruhu poďakovanie za pomoc pri nakrúcaní filmu. 

 

Ako zdroj fotografií bol použitý archív rodinyTóthových, Josefa Mudrocha, Milanovi Galgóciho, Youtubea publikácia 60 rokov ženijných útvarov a zväzkov v Seredi.