Každoročne pred Vianocami prinesieme Seredčanom viac ako desať ton kaprov, hovorí predseda rybárov, Dušan Alina

Každoročne pred Vianocami prinesieme Seredčanom viac ako desať ton kaprov, hovorí predseda rybárov, Dušan Alina

Zaujímavosti     Ing. Zuzana Slahučková, referent komunikácie MsÚ Sereď    
Tlačené Seredské novinky vo svojom najaktuálnejšom decembrovom vydaní priniesli rozhovor s predsedom rybárov v Seredi.  
 
Slovenský rybársky zväz (SRZ) združuje na Slovensku zhruba 120-tisíc rybárov, ktorí sú organizovaní v približne 120 základných organizáciách. Slovenský rybársky zväz, mestská organizácia v Seredi, je jednou z týchto organizácií. Okrem kontroly a správy vodných plôch v našej lokalite sa títo chlapi každým rokom postarajú o to, aby si Seredčania mohli na Vianoce pochutiť na tradičnom kaprovi. O robote rybárov sme sa porozprávali s predsedom a štatutárom Slovenského rybárskeho zväzu, mestskej organizácie Sereď, Ing. Dušanom Alinom.
 
Koľko členov patrí pod seredskú organizáciu rybárov?
Máme zhruba 2-tisíc členov a každým rokom je migrácia členov v počte asi 50 – 60. Koľko členov odbudne, toľko nových vieme prijať.
 
Čo je vašim cieľom?
Prínosom každej základnej organizácie SRZ pre spoločnosť je starostlivosť o vody. Slovenský rybársky zväz sa stará o tečúce vody, o ostatné vodné plochy, ramená a vodné nádrže. Tieto sú evidované na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky a ono prerozdeľuje a udeľuje výkon rybárskeho práva rybárskemu zväzu. Následne sa právomoci nad konkrétnymi revírmi delegujú na naše základné organizácie. Jednou z nich sme aj my.
 
Aké vody máme v Seredi?
V Seredi máme v obhospodarovaní Váh, respektíve časť Váhu, konkrétne Váh č. 3. Je to úsek Váhu od Siladíc, kde sa vlieva Dudváh, až po diaľničný most, čo je hranica medzi Váhom a Vodným dielom Kráľová. Okrem toho máme v správe vodnú nádrž Báb, nádrž Pusté Sady a ostatné vodné plochy a ramená, napríklad bagrovisko Šintava, sústavu vôd v Hornom Čepeni, kde najväčšou je Rameno Čepeň.
 
Ako konkrétne sa staráte o svoje vody?
Plníme si povinnosti zo zákona: sledujeme a staráme sa o čistotu vôd a o živočíchy v nich žijúce. Zabezpečujeme poriadok okolo revírov, organizujeme pravidelné brigády, vynášame odpady, pravidelne zarybňujeme všetky naše revíre a to tri krát do roka.
 
Kedy sa zarybňuje?
My vykonávame zarybnenie na jar, v lete a na jeseň. Naši rybári si platia členské poplatky, z ktorých je financovaný chod organizácie. Z financií za povolenie na rybolov sa zasa zarybňujú revíry našej organizácie.
 
Musia rybári ulovené ryby vrátiť do vody?
V zmysle zákona o rybárstve môžu loviť s privlastnením ulovenej ryby, alebo bez privlastnenia úlovku. Myslím si, že najradšej zo všetkého majú hlavne možnosť tráviť svoj voľný čas, aj s rodinami, pri vode a v okolitej prírode.
 
Aké druhy rýb tu máme?
Sme nížinná oblasť, takže patríme do oblasti kaprových vôd. Dominujú tu napríklad kapor, sumec, šťuka, zubáč. Ale významný v našich lokalitách je aj jalec, amur, lieň, mrena alebo pleskáč.

Zabezpečujete aj predaj rýb pred Vianocami?
Okrem toho, že som štatutárom mestskej organizácie, som tiež konateľom spoločnosti, ktorá sa venuje nákupu a predaju násad rýb, ale aj vianočnému a veľkonočnému predaju rýb. V Seredi si vďaka tomu môžu záujemcovia už zhruba 10 dní pred Vianocami každý rok zakúpiť kaprov, či pridružené ryby na svoj vianočný stôl.
 
Kde teda nakupujete ryby, ktoré si u vás zadovážia Seredčania a k Štedrej večeri?
Slovenskí producenti vianočných rýb nemajú také kapacity, aby vedeli dodať ryby pre celý slovenský trh, a preto ryby nakupujeme aj v Čechách. Sú to významní producenti hlavne na európskom trhu, dodávajú ryby aj v násadách, ale aj už hotové ryby vhodné na vianočný stôl. Dlhoročne nakupujeme v regióne Vysočina. Máme tam dobrú skúsenosť a kapry od nich sú kvalitní. Sú to jedince vylovené na jeseň a udržiavané v prietočných sádkach, kde sa kapor prečistí a jeho chuť a kvalita svaloviny je naozaj zodpovedajúca očakávaniam a požiadavkám zákazníkov. 
 
Aký vek má ryba, ktorú si môžeme kúpiť pred Vianocami u predajcov?
Je to už trojročný jedinec. Tri roky ryba potrebuje, aby dorástla na približnú váhu tri kilogramy.
 
Čím sa živí vianočný kapor pre tým, než skončí sám na tanieri?
V porovnaní s voľne žijúcim kaprom, je kapor z chovného rybníka intenzívne kŕmený, na 95 percent sa živí pšenicou. Pod veterinárnym dohľadom je sledovaný jeho zdravotný stav. V skutočnosti je však kapor všežravec.
 
Prečo vyhľadávajú ľudia práve kaprov?
U nás je to založené asi najviac na tradícii. Zo skúseností však viem, že Seredčania vyhľadávajú na vianočný stôl aj sumce, hlavne z dôvodu, že tieto ryby neobsahuje kosti, tzv. kostičky “Y” vo svojej svalovine. Okrem chuti je tu však rozdiel i v cene, táto ryba je o niečo drahšia. Avšak, okrem našich typických rýb je dopyt aj po takzvaných morských rybách. Tie ponúkame v chladenom stave.
 
Kedy spustíte tohtoročný vianočný predaj rýb v Seredi?
Bude to sobota 14. decembra. Niekedy sa stane, že ryby vypredáme aj podstatne skôr, ako napríklad predvlani, a preto odporúčam záujemcom nevyčkávať s nákupom do poslednej chvíle.
 
Koľko kíl kaprov dokážete predať?
Naša organizácia ročne v Seredi predá približne 10 500 kg kapra určeného na vianočný stôl.
 
Akú rybu máte Vy najradšej na vianočnom stole?
Aj ja som zvyknutý na vysmaženého kapra s tradičným majonézovým šalátom. Ale každý by mal jesť to, čo mu chutí najviac.
 
Je niečo, čo by ste rád odkázal našim čitateľom?
Aby sme si všetci uvedomili nutnosť ochrany zdravej vody a živočíchov žijúcich vo vode. Všetky odpadky a rôzne odpadové látky ničia naše biotopy, zhoršujú podmienky pre život a v konečnom dôsledku ničia aj naše zdravie.
Každoročne pred Vianocami prinesieme Seredčanom viac ako desať ton kaprov, hovorí predseda rybárov, Dušan Alina